Štefan Hostiňák

 

Štefan Hostiňák
básnik, literárny vedec
 
Narodil sa 20.9.1941 v  Rokytove pri Humennom v roľníckej rodine.

Rodina:
manželka Mária a deti Bohdan (1968), akademický maliar; Dagmar (1973); Marko (1974)

 
             Strednú všeobecnovzdelávaciu školu navštevoval v Medzilaborciach. Po ukončení štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v  Prešove (1964) nastúpil pracovať do Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Pracoval ako samostatný odborný pracovník na úseku literárnej histórie až do roku 2007, kedy odišiel na zaslúžený odpočinok. Ako múzejný pracovník urobil nesmierne dôležitú výskumnícku a zberateľskú činnosť v rusínsko-ukrajinskom etniku východného Slovenska. Do fondov múzea získal cenné pamiatky prvoprameňov, rukopisné knihy, knižné vydania, periodiká, osobnú a inú korešpondenciu významných dejateľov ukrajinskej kultúry a pod. Pripravil do Vedeckých zborníkov MUK vo Svidníku ním objavené písomné pamiatky, ako „Bukvar“ (Šlabikár) biskupa I. Bradača z r. 1770, rukopisnú pozostalosť Alexandra Duchnoviča, materiály ukrajinskej spisovateľky Iriny Nevyckej, I. Hryc-Dudy, neopublikované práce významného prozaika a publicistu Vasiľa Hrendži-Donského, vrátane jeho Spomienok a práce iných dejateľov ukrajinskej kultúry.    
             Štefan Hostiňák sa svojou básnickou  tvorbou  zaradil medzi najvýraznejšie zjavy povojnovej literatúry Ukrajincov na Slovenska. Do literatúry vstúpil na začiatku 60. rokov cyklom básní uverejnených v kolektívnom zborníku Ôsmi (Vosmero, 1963). Úspešne debutoval básnickou zbierkou Odporúčam vám svoju cestu (Proponuju vam svoju dorohu,1965), v ktorej dokázal, že do literatúry vstúpil talentovaný básnik. Ďalšie jeho zbierky básní potvrdili, že autor prekročil hranice regiónu. Inšpiráciou pre jeho tvorbu sú „nielen ľúbostné a rodinné motívy, morálno-etické problémy, ale aj motívy prírody a životného prostredia a aktuálne otázky vývoja a smerovania sveta“. Jeho poézia popretkávaná sarkastickosťou je bohatá na metaforu a originálne prirovnania. Tvorba Š. Hostiňáka je blízka slovenskej a českej literatúre.
              Zbierky básní: Odporúčam vám moju cestu (Proponuju vam svoju dorohu, 1965), Len dvoma očami (Lyše dvoma očyma, 1967), Verše (Virši, 1972), Kytica (Buket, 1979), Sejzmograf (Sejsmohraf, 1982), Anatómia druhej tváre (Anatomija druhoho oblyččja, 1986), Z dejín sebaobrany (Z istoriji samooborony, 1989), Nový odsek (Novyj abzac, 2002). Český výber jeho poézie vyšiel v knižnom vydaní pod názvom Neorámovaný prostor (v preklade J. Kabíčka, 1982), slovenský výber poézie vyšiel v knižnom vydaní s názvom Inventarizácia (preklad M. Heveši, 1987); ukrajinský výber poézie Z dejín sebaobrany vyšiel v knižnom vydaní v Užhorode (Z istoriji samoborony, 2007); jeho denné záznamy Odzrkadlenie (Viddzerkaleňňa) vyšli v r. 2005. Štefan Hostiňák zostavil a vydal aj antológiu detskej poézie s názvom Kvety z prielohu (Kvity z perelohu), zbierku detskej poézie V. Hrendžu-Donského Tečie potok dolu briežkom (Teče potik z berežečka) a zbierku detskej lyriky Marijky Pidhirjanky Môj chodníček (Moja stežka).
               Štefan Hostiňák patrí medzi najvýraznejšie básnické osobnosti nielen v ukrajinskej literatúre na Slovensku, ale aj v celoukrajinskom kontexte. Jeho básne vyšli v anglickom, bieloruskom, bulharskom, chorvátskom, maďarskom, nemeckom, poľskom, ruskom, srbskom, španielskom preklade. Je členom Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku a členom Zväzu spisovateľov Ukrajiny. Štefan Hostiňák je niekoľkonásobným laureátom literárnej ceny Ivana Franka Slovenského literárneho fondu.  

 

Štefan Hostiňák v kultúrno-historickej expozícii SNM – MUK na výstave Milana Bandurčina Výtvarný denník,  2010.
(V strede kurátor výstavy Ladislav Puškár, vpravo akademický maliar Milan Bandurčin.)
Štefan Hostiňák pri veľkonočnej posviacke „pasky“ v národopisnej expozície SNM – MUK  (skanzene) vo Svidníku – 24.4.2011.

 

2008 © Mesto SVIDNÍKrealizácia © GRAND STUDIO, s.r.o.