 |
Juraj Cimbora (1919 - 1989) |
Narodil sa vo Svidníku v roľníckej rodine 6. júna 1919. Už od útleho detstva dostal do vienka dar, písania, skladania a hudby. Tomuto majstrovstvu zostal verný cely svoj plodný život až do smrti. Hudobné vzdelanie získal v učiteľskom seminári v Prešove v rokoch 1934-1938, kde si po prvýkrát vyskúšal svoje organizačné a dirigentské schopnosti s balalajkovým orchestrom a neskôr so zmiešaným speváckym zborom.
V roku 1949 ukončil Učiteľský seminár v Prešove, kde zároveň úspešné vykonal skúšky na pedagóga pre stredné školy. Po ukončení učiteľského seminára nastúpil ako učiteľ v Chmeľovej a neskôr v Havaji pri Svidníku. Po demobilizácií v roku 1943 pôsobil ako učiteľ v rodnom Svidníku, kde v roku 1948 založil folklórny súbor Radosť, ktorý pôsobil pri Gymnáziu vo Svidníku. Od roku 1950 pôsobil ako učiteľ ruského jazyka na Gymnáziu Dukelských hrdinov vo Svidníku, neskôr v roku 1953 v ruskom Gymnáziu v Humennom a následne v rokoch 1953 - 1958 a 1967 – 1970 pracoval na Strednej pedagogickej škole v Prešove. V Bratislave v roku 1955 absolvoval štátnu skúšku zo zborového spevu a dirigovania.
V živote tohto vynikajúceho skladateľa a dirigenta sa stáva prelomovým rok 1958, kedy sa jeho meno začalo spájať s jediným profesionálnym umeleckým telesom v Československu zameraným predovšetkým na šírenie umenia a kultúry Rusínov a Ukrajincov, Poddukelským ukrajinským ľudovým súborom pri Ukrajinskom národnom divadle, neskôr Divadle Alexandra Duchnoviča, v Prešove. Tu zúročoval svoju bohatú skúsenosť, lásku a cit pre ľudovú pieseň. Pracoval na poste zbormajstra, dramaturga, dirigenta a neskôr aj umeleckého vedúceho tohto telesa, ktorý žne nejeden úspech v podaní jeho skladieb, piesní , hudobných úprav nielen v celom Československu, ale ja za hranicami republiky. Okrem toho sa zapájal do výskumnej práce v oblasti národopisu, zbieral a zapisoval rusínsky a ukrajinský folklór, piesne, hudbu a ľudové zvyky tohto etnika. Skladal vlastnú hudbu, piesne pre Poddukelský ukrajinsky ľudový súbor /PUĽS/ v Prešove, aby toto teleso získalo ocenenia, popularitu nielen doma, ale ďaleko za hranicami vlasti. Dodnes sa nezabúda na jeho populárne ľudové piesne ako: Ej, hoj, tili , tili...., Oj zahrala muzika muzičenka, Pila ja palinku, Poľana, poľana …. i stovky iných, ktoré do dnes prezentuje národná speváčka, bývala dlhoročná sólistka PUĽSu, zaslúžila umelkyňa Mária Mačošková, pre ktorú Juraj Cimbora zložil obrovské množstvo rusínskych piesní.
Juraj Cimbora, rodák zo Svidníka, sa tak natrvalo zapísal do dejín kultúrneho života Rusínov i Ukrajincov, nielen svoju pedagogickou činnosťou, prácou v oblasti folklóristiky, prácou v profesionálnom súbore piesní a tancov , ale aj spoločenskou a organizačnou zložkou, či metodicko-poradenskou činnosťou v oblasti hudobnej kultúry. Jeho meno bude navždy spojené s činnosťou Poddukelského ukrajinského umeleckého súboru, terajším Poddukelským umeleckým ľudovým súborom / PUĽSom/ v Prešove, ktorému venoval 20 rokov svojho plodného života.
čestné uznanie: „Zaslúžený pracovník kultúry“ r. 1979
