90 rokov futbalu v našom meste

Touto cestou chceme osloviť všetkých pamätníkov histórie futbalu vo Svidníku o poskytnutie akýchkoľvek informácií o dávnejšej i menej dávnej minulosti futbalu, ako aj o poskytnutie archívnych fotografií. Po ich zverejnení vám ich vrátime späť. Volajte: : 0910 922 264.

 

Deväťdesiat rokov futbalu vo Svidníku (21)


Pätnásť rokov sa venoval mládeži


Tentoraz v rámci predstavovania osobností svidníckeho futbalu to nebude až tak výnimočný futbalista, skôr to bol tréner, ktorý sa podieľal na výchove tých najlepších hráčov, ktorí vyšli zo svidníckej futbalovej liahne.
Juraj Šak, známejší pod menom Jirka, sa narodil v roku 1942 a jeho rodnou obcou sú Vyškovce. Samozrejme, že aj jemu v mladosti učarovala lopta, no vážnejšie začal futbal brať až počas učňovských rokoch v Liptovskom Hrádku. Po návrate do Stropkova hral za tamojšie B-mužstvo dospelých. Po troch rokoch ho oslovil bývalý funkcionár J. Brudňák a tak došlo k prestupu do Svidníka, ktorý vtedy pôsobil v I. B triede. Jeho trénermi boli páni Petruška a Kiza. V roku 1969 svoju aktívnu futbalovú dráhu ukončil a ujal sa trénerského povolania. Dlhých pätnásť rokov sa venoval mladých futbalovým nádejám v kategórii dorastencov. Medzi jeho zverencov za tie roky patrili Šteco, Bojčík, Lažo, Sagan, Kurilec, Vajdik, Haľko, Kušnír, Šraga, Holodňák, Dudáš, Labun, Čarný, Krajňák, Olejár, Maša, J. Bilas. Vedúcim mužstva bol dlhodobo V, Mihálik, masérom M. Gabčo.V tomto období bola starostlivosť o mladých futbalistov veľmi dobrá. A tešilo ho aj to, keď o niektorých jeho zverencov prejavil záujem susedný Stropkov, ktorý hral v tejto kategórii najvyššiu súťaž (Paňkovci, Bilas, Múdry a iní). Neskôr pôsobil aj ako asistent trénera pri A-mužstve. Vtedy bol hlavným koučom Pšenko, asistoval aj A. Hricovi. Ešte aj dnes je vďačný stropkovskej Tesle, kde pracoval 35 rokov, za to, že mu vychádzala v ústrety pri jeho trénerskej práci.
Z čias jeho hráčskej kariéry za najlepšieho vtedajšieho futbalistu vo Svidníku považuje Ivana Ivančíka, a tvrdí, že takých futbalistov je dnes veľmi málo. Mal dobrú strelu, technicky bol veľmi dobre vybavený a právom mu prischla prezývka Scherer.
Pri porovnávaní vtedajších a súčasných trénerov mládeže mu u tých dnešných chýba najviac vzťah k tejto hre a ich väčšia angažovanosť. V súčasnosti ho na svidníckom futbale najviac teší to, že futbal pod svoj patronát zobrali mladí funkcionári, všetko bývalí futbalisti a jeho niekdajší zverenci.
Veľmi si cenil trénerskú prácu Andreja Kavku, za najlepších slovenských hráčov považuje L. Petráša a J. Szikoru, naj svetovým futbalistom je preňho Pele.
-bar-


Foto: Juraj Jirka Šak

 

 

Deväťdesiat rokov futbalu vo Svidníku (20)


V Bardejove si to vyskúšal v príprave


Odchovanec svidníckeho futbalu, ktorého minulosť vám priblížime, bol nielen výborným futbalistom, ale aj dlhoročným aktívnym funkcionárom. Vasiľ Štefanco, rodák z Krajnej Bystrej, si prednedávnom pripomenul 69. výročie svojho narodenia. S loptou sa zoznámil v rodnej obci, organizovanejší futbal začal hrať na základnej škole v Krajnej Poľane. Ešte aj dnes si spomína na medziškolské futbalové turnaje v rámci okresu, ktoré sa dnes už žiaľ nepraktizujú. Jednu príhodu z týchto zápasov má v hlave dodnes. Kr. Poľana mala hrať zápas vo Svidníku s tamojšou školou, no mladý V. Štefanco si dva týždne pred týmto preňho atraktívnym súbojom, zlomil nohu. Nevedel si predstaviť, žeby on v takomto vtedy prestížnom súboji chýbal. A tak si sám dal dole z nohy sadru a na stretnutie nastúpil. Odvtedy absolvoval stovky tvrdých osobných súbojov na ihrisku a noha dodnes drží. V roku 1961 nastúpil na vtedajšiu SVŠ-ku do Svidníka a vtedy jeho futbalový rast pokračoval už pod odbornejším vedením. Po pôsobení v doraste prešiel do áčka a pamätá si na svoj prvý zápas s Kľušovom. Vtedajší zanietený funkcionár Jozef Brudňák ich na tú dobu netradične zobral na predzápasové sústredenie, ktoré absolvovali v bývalých chatkách nad amfiteátrom. A zápas na pôde Kľušova vyhrali.
V rokoch 1966-68 absolvoval základnú vojenskú službu v Znojme. Hral tam divíznu súťaž a keďže väčšina zápasov sa hrala na škvarových ihriskách dodnes má na tele pod kožou pamiatku na tieto „škvarové“ súboje. Svojimi futbalovými výkonmi zaujal Jihlavu, ktorá prejavila záujem oňho na konci vojenskej služby. Ponuku však odmietol, pretože ľavého obrancu, na poste ktorom hral V. Štefanco najčastejšie, to ťahalo domov.
Do práce nastúpil na niekdajšie ONV, ktoré vtedy bolo tzv. gestorom futbalu vo Svidníku. Aktívne sa na jeho rozvoji podieľali M. Kurilec, V. Biroš, P. Želizňák, ale aj z mesta J. Baslár či A. Paňko. Hral aj naďalej futbal a herne mu vyšiel zápas s Kubou. Následne dostal lákavú ponuku z Bardejova, ktorý vtedy pôsobil v druhej celoštátnej lige. V. Štefanco sa zapojil do prípravy s týmto mužstvom, no pri silnej konkurencii si uvedomil, že pravdepodobne miesto v základnej zostave mať nebude, a tak sa vrátil do Svidníka, kde absolvoval svoju ďalšiu futbalovú kariéru až do roku 1973. Tú ukončil aj z toho dôvodu, že nastúpil na právnickú fakultu UK v Bratislave a spojiť prácu, futbal a štúdium bolo veľmi náročné. Rekreačne si však futbal ešte dve sezóny zahral v Mestisku.
V rokoch 1983 až 1986 bol predsedom futbalu v TJ OZKN Svidník. Funkcionárskemu tímu sa vtedy podarilo pritiahnuť do Svidníka na zápas pražskú Duklu a túto udalosť považuje V. Štefanco za svoju druhú najvýznamnejšiu vo svojom futbalovom živote po zápase s Kubou. Futbalu vo Svidníku predsedoval ešte aj v rokoch 1992-1995. Ďalšie tri roky bol členov výboru MFK. Vo funkcionárskej činnosti si najradšej spomína na dobrý a pracovitý kolektív spolupracovníkov, ktorým záležalo na rozvoji futbalu v meste. A najviac ho mrzí zmarený postup do druhej najvyššej slovenskej súťaže, keď sa účastníkovi v nej rozhodlo spoza zeleného stola.
Vasiľ Štefanco je pravidelným návštevníkom domácich futbalových stretnutí a vyslovuje obdiv súčasným funkcionárom na čele s Adriánom Labunom, ktorí sa podujali na neľahkú úlohu pozdvihnúť úroveň futbalu vo Svidníku. A nezaháľa ani ako dôchodca, je stále aktívny a venuje sa záhradke, často ho vidieť na bicykli, obľubuje turistiku a v jeho súčasnom živote nechýba ani lopta, pretože nohejbal je aj dnes jeho koníčkom.
-bar-

 


 

Deväťdesiat rokov futbalu vo Svidníku (19)

Na vojenčine zaujal druholigové Pardubice

Do 90-ročnej histórie futbalu vo Svidníku sa nezmazateľne zapísal aj Ivan Ivančík, ktorý si v tomto roku pripomenul okrúhle sedemdesiatiny. Keďže patril k najlepším strelcom všade tam kde hrával, mal futbalovú prezývku „Scherer“. Aj napriek svojej nevysokej postave mal výborný výskok a v šestnástke sa dokázal presadiť svojou technikou.
Od roku 1949 žije vo Svidníku a futbal ho chytil už od žiackych čias. Ako 7-ročný začal kopať do guľatého čuda ako žiak základnej školy, postupne prešiel od žiakov k dorastencom. No potom odišiel ako učeň za stropkovskú Teslu do Liptovského Hrádku a v dorasteneckej kategórii hral za obec Jamník. Po návrate domov sa automaticky zaradil medzi dorastencov Svidníka a ako spomína, vtedy malo toto mužstvo svoju kvalitu.a základ mužstva tvorili najmä Svidníčania. Spomína si napr. na Didika, Kostika, Jána Šmajdu, Milana Šmajdu, Bilančíka, brankára Adama Laceka, Jozefa Puchíra a ďalších. V žiackej kategórii pri jeho začiatkoch bol učitelia Dacej a Zozuľák. Už ako osemnásťročný začal hrávať za mužstvo dospelých a okrem domácich futbalistov boli v kádri aj Jotef Štelmach z Breznice, Milan Hybeľ zo Sitníkov, Ján Potoma z Duplína, Juraj Prusák z Tisinca, Jirka Šak a Jozef Tabiš zo Stropkova. Z domácich futbalistov jeho spoluhráčmi boli Jozef Polovčík, Šraga, brankár Jozef Murín, Adam Katinger z Kurimy, Michal Brudňák. Ešte pred odchodom do L. Hrádku hral ako mládežník na starom štadióne, po návrate už „zarezával“ v novovybudovanom športovom areáli.
Prvým jeho trénerom v A-mužstve bol detský lekár MUDr. Benda, ktorý do svidníckej nemocnice prišiel z Moravy. I. Ivančík aj dnes ho považuje za veľkú trénerskú osobnosť na túto dobu, mal kvalitné tréningy a vedel hráčov motivovať aj v tréningovom procese. Škoda že tu pôsobil iba rok. Ďalšími jeho trénermi v áčku boli Jaroslav Bugeľ, Andrej Paňko, Miťo Petružka a Ján Kiza.
Prekvapujúco postavou nevysoký I. Ivančík ako dorastenec hral na pozícii stredného útočníka. Počas vojenskej základnej služby začínal na rovnakom poste, neskôr na poste ľavého obrancu. Obliekal dres Vysokého Mýta v krajskom prebore. Tesne pred odchodom do civilu utrpel pri havárii ťažký úraz a tak na niekoľko mesiacov musel ísť futbal bokom. Pred koncom vojenčiny dostal ponuku z druholigových Pardubíc a nebyť spomínanej nehode mohla byť futbalová kariéra I. Ivančíka možno úplne iná. Po vyzdravení pokračoval s futbalom doma vo Svidníku, no iba do roku 1970. Rozhodol sa totiž pre ďalšie štúdium a kopačky zavesil na klinec.
S futbalom sa dá zažiť nejedná úsmevná príhoda. Ešte ako dorastenci sa Svidníčania na vétreeske vracali domov z Giraltoviec po víťazstve 5:0. Jeden nemenovaný spoluhráč počas jazdy na štiavnických zákrutách vyskočil z auta a na kopci po zákrutách bol skôr ako auto. A keď sa ho pýtali čo ho k tomu viedlo odpovedal, že počas zápasu si málo zabehal.
Lepšiu budúcnosť futbalu vo Svidníku vidí I. Ivančík len a len v skvalitnení práce s mládežou. Tak to bolo za jeho mladých futbalových čias a ináč tomu nemôže byť ani dnes.
-bar-

 

 

 Deväťdesiat rokov futbalu vo Svidníku (18)


Jozef Polovčík - futbalista, hokejista i tanečník


Jedným z najstarších pamätníkov svidníckeho futbalu bol pri slávnostnom výkope hlavného zápasu aj Jozef Polovčík. Stretli sme sa s ním pri posedení na lavičke pred bytovým domom kde býva.
S loptou sa zoznamoval ešte ako mladý chlapec, keď chodil s kravami na pole a stále so sebou bral pod pazuchou aj loptu. A svojich „spolupastierov“ vyzýval, aby si spolu zakopali,l či zahrali len tak medzi sebou. A to bolo preňho dobrou školou do ďalších futbalových rokov.
Jozef Polovčík je 77-ročný pán, ktorý je stále čulý a aktívny dôchodca. Pochádza z deviatich súrodencov, jeho otec bol roľníkom. S futbalom začal až ako šestnásťročný a to v doraste Prešova. Vtedy totiž tam navštevoval školu. Bol ľavým krídelníkom, ktorý mal potrebnú rýchlosť i patričnú technickú vybavenosť. V zime si dorasteneckú ligu za Prešov zahral aj v hokeji. Keď sa po skončení školy vrátil domov bola preňho česť hrať Svidník. Spomína si, že za dospelých Svidníka hral aj načierno, keďže ešte nemal 18 rokov. Ich súpermi boli Stará Ľubovňa, Kapušany pri Prešove, prešovské béčko, Solivar, Dlhá Lúka, Zborov, Podolinec. Na zápasy u súpera sa dopravovali vtedy tradičnou vétreeskou, a keď nebola zaplachtovaná tak neraz pri návrate zo zápasu zmokli do nitky. Na domáce zápasy sa prezliekali na bitúnku u Jozefa Brudňáka, dresy si prali sami. Svoje prvé zápasy za Svidník odohral na ihrisku, ktoré bolo v priestoroch súčasného SAD. Keď prišli s úspešným výsledkom z ihriska súpera, tak si dali aj rezeň v starej Dukle, ktorý vtedy stál pätnásť korún.
S aktívnym futbalom musel skončiť už ako 26-ročný pre zranenie kolena v priateľskom zápase s Medzilaborcami. Na súčasný svidnícky futbal chodí pravidelne, no napriek pocte vykonať slávnostný výkop na oslavách deväťdesiatky svidníckeho futbalu nemá aspoň permanentku na voľný vstup na domáce zápasy Svidníka.
A aké má spomienky na niektoré zápasy? Skôr tie nepríjemné. V Dlhej Lúke bez kontaktu so súperom si domáci hráč zlomil nohu a Svidníčania im poskytli auto, aby ho čo najskôr previezli do nemocnice. Po zápase boli odmenení tým, že ich diváci hnali z ihriska, a tak väčšina športovej výstroji utekala do Zborova, či do Smilna. A potom ich vlastné auto zbieralo po ceste. Hrali v Kapušanoch a keďže Prešov hral popoludní doma s pražskou Duklou, chceli tento zápas vidieť. A tak sa dohodli so súperom, že ho odohrajú predpoludním. No ani tento súboj sa pre vtedajších svidníckych futbalistov skončil neslávne. No nie výsledkovo. Hoci mali vtedy vétreesku zaplachtovanú, a tento zápas vyhrali, aj tak ich diváci ohadzovali kameňmi. A kto neodtiahol chrbát od plachty, tak takýto zásah pocítil.
Podľa J. Polovčíka sa najlepší futbal vo Svidníku hral vtedy, keď po skončení učilišťa v Liptovskom Hrádku prišli do Svidníka v roku 1961 bývalí Tesláci Klemo Beňko, Peter Bochnovič a Milan Harmada. Vtedy bol trénerom Jaroslav Bugeľ.
A čo sme sa ešte o J. Polovčíkovi dozvedeli? Bol nielen dobrým športovcom ale aj tanečníkom v súbore Makovica pri jeho začiatkoch. Zatancoval si vo Východnej i v neďalekom Poľsku.
-bar-


Deväťdesiat rokov futbalu vo Svidníku (17)


P. Zozuľák bol všestranným športovcom


V doterajších 16-tich príspevkoch z 90-ročnej histórie futbalu vo Svidníku sme sa venovali zväčša štatistickým údajom. V ďalšej sérií článkov sa pokúsime priblížiť históriu tohto športu v našom meste spomienkami tých, ktorí sa aktívne podieľali na jeho rozvoji i úspechoch.
Jedným z najstarších žijúcich pamätníkov je 81-ročný Pavel Zozuľák. S futbalom začínal v rodnej obci Čertižné ako ostaršený hráč, neskôr ako študent gymnázia v Humennom za dorast vtedajšej Lokomotívy. Neskôr za mužov Slovana, kde im bola poskytovaná aj strava, a to bolo vtedy pre mladého chlapa – ako sám povedal polohladného - veľmi lákavé. Počas štúdia na pedagogickej fakulte v Prešove reprezentoval školu. No tá nehrala dlhodobú súťaž, iba jednorazové turnaje či iné podujatia. Keďže takýchto turnajových podujatí veľa nebolo a hlad po futbale bol veľký p. Zozuľák prijal ponuku z Červenej hviezdy Prešov. Tieto futbalové časy si pochvaľuje ešte aj dnes. V roku 1956 jeho spolužiak zo Svidníka ho pozval na jeden zo zápasov svidníckych futbalistov, ktorí hrali stretnutie neďaleko Prešova. A keďže nebolo dosť hráčov, tak si p. Zozuľák obliekol svidnícky dres, ale načierno. Keďže nebol registrovaný v tomto klube hral na cudzí registračný preukaz. Vždy keď Svidníčania hrali zápas neďaleko Prešova tak ho nikdy nezabudli vyzdvihnúť, aby im svojim výkonom pomohol. O rok neskôr ukončil štúdium a Svidníčania ho oslovili tým, či by neprijal umiestnenku ako učiteľ do Svidníka na vtedajšiu 11-ročenku. Ponuku prijal, no problémom bolo ubytovanie. Asi mesiac bol ubytovaný vo vtedajšom hoteli Dukla, terajší Hoges v rekonštrukcii. No finančne to pri učiteľskom plate bolo veľmi náročné. Preto ho po mesiaci presťahovali do internátu a aby zdôvodnili prečo tam býva pôsobil aj ako vychovávateľ. Za Slovan Svidník hral až do roku 1960 ešte na pôvodnom ihrisku, ktoré viac pripomínalo štrkovisko ako trávnatú plochu. Spomína, aj ako spolu so žiakmi pred zápasom zbierali po ihrisku väčšie kamene, aby sa vôbec dalo hrať. Po výstavbe nového štadióna prevzala futbal do rúk svidnícka Odeva a p. Zozuľák ako aktívny hráč skončil. Krátko ešte pôsobil ako tréner dorastencov. V mužstve mal aj jedného chlapca z Krajnej Poľany, ktorý na tréningy a zápasy do Svidníka prišiel na bicykli. Ako hovorí dosť veľa jeho žiakov reprezentovalo futbalový Svidník – napr. dvaja Šmajdovci, Didik, P. Želizňák, Kostik a iní.
Víťazstvá sa oslavovali veľkým pivom a malým rumom, pretože na viac vtedy peňazí nebolo. Dodnes si spomína na jeden akrobatický kúsok svojho spoluhráča Jozefa Baslára, ktorý sa vrátil z vojenčiny a bol tak aj patrične vytrénovaný. V rozbehu nielen odhlavičkoval loptu, ale si vyskúšal aj skok do výšky nožničkami, keď preskočil súperovho obrancu. Takýto kúsok vo futbale potom už nevidel. Spomína si aj na jeden zo svojich gólov, keď výkop súperovho brankára strelou z voleja poslal za chrbát brankára. Zápasy hrali so šnurovacou futbalovou loptou, ktorá najmä pri daždi pripomínala skôr olovenú guľu ako loptu. A hlavičkovanie s ňou bolo veľmi odvážne a možno aj zdravie ohrozujúce. Mali iba dve lopty, jednu si chránili iba na zápasy a s jednou sa trénovalo, čo je dnes nemysliteľné. Nemysliteľné je aj to, že kto prišiel neskôr na predzápasové stretnutie ušli sa mu kopačky buď malé alebo veľké. Vtedy totiž mal málokto vlastné kopačky.
Pavel Zozuľák okrem futbalu obľuboval aj lyžovanie, basketbal, stolný tenis, hrával aj hokej. Organizačne sa podieľal aj na zabezpečení výstavby niektorých športových objektov v meste, ako napr. lyžiarsky vlek, klzisko, kúpalisko.
-bar


Foto 8247, 8248: 81-ročný Pavel Zozuľák si stolný tenis zahrá ešte aj dnes


Deväťdesiat rokov futbalu vo Svidníku (16)


V závere sezóny pomohlo päť výhier za sebou


Deväťdesiatročnú históriu svidníckeho futbalu z archívnych údajov ukončujeme. Posledných desať sezón sme zmapovali z dostupných materiálov. V ďalších pokračovaniach sa pokúsime osloviť niektorých pamätníkov, či už funkcionárov, bývalých hráčov či ľudí, ktorí sa počas 90-tich rokov futbalu vo Svidníku aktívne venovali. Preto uvítame keď sa s nami osobne skontaktujete na č. t. 0910 922 264, prípadne nás nasmerujete na osobu, ktorá má záujem priblížiť históriu futbalu z vlastných skúsenosti a pocitov.
Hoci futbalový Svidník v uplynulej sezóne skončil na predposlednom mieste vo IV. lige v sezóne 2014/2015 sa udržal. Došlo totiž k reorganizácii súťaží, no do jeho skupiny Sever pribudlo viac ako desať nových mužstiev, s ktorými sa Svidník v majstrovských stretnutiach málokedy stretával. Prezident klubu A. Labun pred úvodným hvizdom sezóny konštatoval, že to nebude ľahká cesta k návratu medzi krajskú „elitu“. Svidníčania to mali v tejto o to ťažšie, že ich postavenie okresného mesta bolo pre ich súperov výzvou. A. Labun vyslovil presvedčenie, že s 2-3 ďalšími mužstvami by mohli zabojovať o postupové umiestnenie. Dorastenci Svidníka aj napriek druhému miestu v III. lige podali prihlášku do II. dorasteneckej ligy, no tej zo strany riadiaceho orgánu súťaže nebolo vyhovené.
Počas jarnej časti minulého ročníka sa A-mužstvo posilnilo dvoma legionármi z ukrajinského Rachova. Tí však vzhľadom na situáciu v tejto krajine sa k mužstvu pridali až v deviatom kole prebiehajúcej sezóny. Keďže sú kmeňovými hráčmi Svidníka ten ich zapísal aj na súpisku. Na nej boli títo hráči: Ľuboš Varganin (prestup z Giraltoviec), Vladislav Sejkanič, hráči v poli: Ľubomír Horochonič (hrajúci tréner), Ladislav Harakaľ, Patrik Mikita, Dávid Petrik, Milan Pavelčák, Ivan Mikulichinskyi, Erik Vaľany, Adam Vaľany, Ján Puchír, Jozef Karala, Marián Čičvara, Marián Paňko ml., Roman Lazarchuk, Ján Frančák, Adrián Miňo, Jakub Matkobiš, Peter Morjak, Marián Macko, Milan Koša, tréneri. Ľ. Horochonič a M. Paňko st., vedúci mužstva M. Kurilec. Po 16-tich zápasoch jesene skončilo A-mužstvo na deviatom mieste so ziskom 21 bodov.
S prípravou na jarnú časť ročníka začali Svidníčania 12. januára 2015. Výbor FK rozhodol, že hlavným trénerom bude Ľ. Horochonič, post jeho asistenta M. Paňko st. neprijal a ani ďalšiu trénerskú ponuku pri mládežníckych mužstvách. Káder áčka pre jarnú časť sezóny tvorili – brankári: Ľ. Varganin, V. Sejkanič, Š. Harvilko, hráči v poli – L. Harakaľ, Ľ. Horochonič, E. Vaľany, M. Paňko, P. Mikita, M. Pavelčák, D. Petrik, J. Karala, I. Mikulichinskyi, R. Lazarchuk, D. Zoščák, M. Koša, J. Puchír, T. Kočiš, B. Breznoščák, J. Kravec (hosť. z Tatrana PO), L. Ferenc (hosť. z SP), M. Kravec (vo vybavovaní hosť z T. PO), J. Frančák (zranený, mimo tréning. procesu), M. Čičvara (zranený, mimo tréning. procesu). Tréner – Ľ. Horochonič, asistent trénera L. Harakaľ.
Úvod jarnej odvety futbalistom FK Drustav nevyšiel, no v závere ročníka zvíťazili v piatich stretnutiach za sebou, keď ich „nakoplo“ domáce víťazstvo nad Starou Ľubovňou 7:1. Konečným umiestnením vo IV. lige skupiny Sever v ročníku 2014/2015 bolo šieste miesto so ziskom 43 bodov. S dvanástimi gólmi sa najlepším strelcom stal Marián Paňko, deväť gólov zaznamenal nestarnúci Milan Koša.
-bar-


Foto 7776: Po jeseni ročníka 2014/2015 M. Paňko st. (v strede) realizačný tím Svidníka opustil


Deväťdesiat rokov futbalu vo Svidníku (15)


Jesenná časť ročníka bez jediného víťazstva

V dnešnom príspevku z histórie futbalu vo Svidníku sa budeme venovať iba jednej sezóne, nakoľko počas nej došlo k zásadným zmenám najmä vo vedení futbalu. Ide o sezónu 2013/2014.
Po predchádzajúcej sezóne skončilo hosťovanie L. Zápotokovi, D. Jurčovi a P. Vaľkovi. S prípravou mužstvo začalo 2. júla 2013 pod vedením P. Piršča. Ten ráta aj s dorastencami, ktorí boli na hosťovaní v Hrabovčíku – Kačmárom a Tyčom. Brankár M. Matkobiš ukončil hosťovanie v prvoligovom doraste Bardejova. Riadiaci orgán pripravuje po tomto ročníku reorganizáciu súťaží, III. liga bude mať regionálny charakter. Po letnej príprave sa pre jesennú časť ročníka vykryštalizoval tento káder: brankári: M. Matkobiš st. a V. Sejkanič, hráči v poli P. Mikita, P. Kačmár, L. Harakaľ, Ľ. Horochonič, P. Morjak, R. Tyč, M. Pavelčák, E. Vaľany, L. Medvec, J. Puchír, M. Čičvara, M. Matvej, J. Rodák, J. Bača, O. Dudáš, M. Chrzan, J. Frančák, M. Matkobiš ml., D. Petrík, M. Paňko. Tréner P. Piršč: „Príležitosť dostávajú mladí hráči, je na nich, ako sa chytia príležitosti. Zo súťaže nezostupuje nikto, naše ambície umiestniť sa na vrchných priečkach tabuľky zhodnotíme po skončení jesene.“ No tá patrila jednoznačne medzi tie najnevydarenejšie v celej histórii svidníckeho futbalu. Na jeseň mužstvo odohralo 17 majstrovských stretnutí, v ktorých dosiahlo iba tri remízy pri skóre 5:40. A tak koncom októbra 2013 sa za prítomnosti primátora mesta J. Holodňáka a zhruba 50-tky priaznivcov futbalu stretli členovia prípravného výboru a rozhodli sa pripraviť členskú schôdzu na 17. 11. 2013. Tá sa v tomto termíne aj uskutočnila a riadenie klubu prevzala nová skupina ľudí. Novým predsedom svidníckeho futbalového klubu sa stal Adrián Labun. Členmi revíznej komisie sa stali M. Lažo, J. Kokinda a I. Solej. Ďalšími členmi VV sú M. Zozuľák, I. Sagan, J. Dirga, A. Hrico, C. Dudáš a V. Varchola. Prijaté boli aj nové stanovy klubu. Tie určujú funkčné obdobie orgánov združenia na 3 roky. Členská schôdza sa bude konať minimálne raz do roka. Podľa A. Labuna prioritou nového združenia bude mládežnícky futbal. Nové vedenie klubu sa musí popasovať s dlhom vyšším ako 11 tis. €. Rovnocennou trénerskou dvojicou sa stali Ľ. Horochonič a M. Paňko st. Tím začali s predprípravou 2. decembra a tá trvala až do vianočných sviatkov.
14. januára 2014 začali svidnícki futbalisti s prípravou na odvetnú časť súťažného ročníka. Ľ. Horochonič: „Zameriavame sa na obnovenie a zvýšenie kondície, záleží aj na tom, koľko a ako často sa chlapci tréningov zúčastnia vzhľadom na ich pracovné a študijné povinnosti. V týždni chceme odohrať minimálne jedno prípravné stretnutie.“ Odohrali ich spolu osem – 4 výhry, po dve remízy a prehry, skóre 20:17. Na jarnú odvetu mohli počítať s týmito hráčmi: M. Matkobiš, V. Sejkanič, Ľ. Horochonič, L. Harakaľ, P. Morjak, M. Čičvara, E. Vaľany, J. Frančák, M. Paňko ml. (návrat zo zamestnania v zahraničí), M. Bľacha (návrat z hosť. v Stročíne), P. Mikita, M. Pavelčák, D. Petrik, J. Karala (prestup z Hrabovčíka), T. Gergeľ (návrat z hosť. v Rovnom), M. Macko (návrat z hosť. vo V. Mirošove), J. Puchír bol po operácii ramena, v riešení boli hráči I. Mikulichinskyi a R. Lazarchuk z ukrajinského Rachova. Hlavným cieľom bola konsolidácia mužstva a čo najlepšie sa pripraviť na ďalší súťažný ročník. Nakoniec Svidníčania obsadili predposledné miesto, z 30 stretnutí tri vyhrali a šesť remizovali, skóre 18:68. Dorastenci v III. lige skončili druhí, starší žiaci siedmi a mladší žiaci šiesti v II. lige.
 

foto: Zľava C. Dudáš, A. Labun a M. Zozuľák - členovia nového výkonného výboru

 

 
Deväťdesiat rokov futbalu vo Svidníku (14)


Aj v ďalších sezónach ako na hojdačke


Podobne ako predchádzajúce dve sezóny aj tieto, ktorým sa venujeme dnes, boli rozdielne . V tej prvej to bolo pôsobenie A-mužstva v pokojnom strede tabuľky, v tej druhej opäť tuhý boj o udržanie sa vo IV. lige Východ.
Pred ďalšou štvrtoligovou sezónou 2011/2012 skončilo hosťovanie brankárovi Hájovskému, skúsenému Šafrankovi, Luščákovi a Cenkerovi. Prišiel brankár Lukáč, krátko sa vo Svidníku zdržal Janošík, z Bardejova sa vrátil Bučko, zo Stropkova prišiel na hosťovanie Gonos. V priebehu jesene prišiel z Ružomberka Jurč a neskôr Matkobiš z Humenného. V jeseni 2011 sa odohralo až 17 stretnutí, v ktorých mužstvo nastrieľalo 23 gólov a získalo 26 bodov. Životné jubileum štyridsať rokov oslávili dvaja najskúsenejší hráči – Ľubomír Horochonič a Milan Koša. S prípravou na 13 jarných stretnutí začalo mužstvo 16. januára 2012 a od 6. februára absolvovalo mužstvo 5-dňové sústredenie v Tatranskej Lomnici. Pod vedením trénera Pavla Piršča sa ho zúčastnili hráči Matej Lukáč, Marián Čičvara, Daniel Jurč, Ľubomír Horochonič, Ladislav Harakaľ, Peter Morjak, Ján Puchír, Erik Vaľany, Miroslav Bučko, Jakub Rodák, Jakub Bača, Ján Frančák, Ľuboš Ludvík, Marián Paňko. Pre študijné a pracovné povinností sa ho nezúčastnili R. Gonos, M. Vyravec a D. Lutáš. Pred štartom jarnej odvety prišiel na hosťovanie M. Fečko zo Stropkova, z Hrabovčíka sa vrátil M. Druga. Počas jarnej odvety chýbal mužstvu zakončovateľ, pretože po odchode D. Jurča musel na stopérskom poste vypomáhať M. Vyravec. Jarné výkony mužstva boli priemerné, príležitosť však dostávali mladí Frančák, Bača a Rodák. No mužstvo nakoniec sezónu zvládlo bez väčších problémov, keď obsadilo konečné ôsme miesto so ziskom 44 bodov.
Ako sme už spomínali v úvode tohto príspevku nasledujúca sezóna 2012/2013 bola oveľa náročnejšia. Súťaž bola z Majstrovstiev regiónu Východ opäť premenovaná na IV. ligu Východ. Úvodné kolo novej sezóny sa hralo 29. júla 2012 a Svidníčania do sezóny vstupovali s predsavzatím pohybovať sa v pokojnom strede tabuľky. Zlom nastal v stretnutí 10. kola, keď doma podľahli Spišskému Podhradiu 1:2. V jeseni na ihriskách súperov mužstvo nielenže nezískalo ani bod, no nestrelilo ani gól. V útoku chýbal Vyravec, ktorý najmä u súperov musel na poste stopéra nahradiť zraneného Horochoniča. Strelecky sa nedarilo ani Bučkovi. Brankár Lukáč počas jesene odišiel do Poľska a záver jesene odchytal M. Matkobiš. Počas zimnej prestávky zo súťaže odstúpil FK Krásna a jeho stretnutia boli anulované. Jarnej odvete neprialo počasie a tak prvé kolá boli odložené na neskorší termín, Svidníčanom boli odložené až štyri úvodné kolá, čím sa ich program nahustil. Mužstvo posilnili Medvec zo Stropkova, Zápotoka z Bardejova a Vaľko z Kľušova. Aj napriek odstúpeniu Krásnej sa predpokladalo, že IV. ligu opustia dve mužstvá, a tak Svidníčania museli zahájiť boj o záchranu. Dôležité boli ich domáce výhry so Svitom a najmä so Sninou, nejaké body uhrali aj u súpera, kde na rozdiel od jesene dokázali aj skórovať. Nakoniec dokázali uhrať 13. miesto, keď pred predposledným Spišským Podhradím mali náskok štyroch bodov.
 

Foto 4486: Zľava P. Piršč, štyridsiatnici M. Koša, Ľ. Horochonič a J. Holodňák

 

 

Deväťdesiat rokov futbalu vo Svidníku (13)


Dve rozdielne sezóny – boj o záchranu a zlatý stred


Ďalšie dve futbalové sezóny z novodobej histórie deväťdesiat ročného svidníckeho futbalu možno považovať za vydarené, hoci najmä tá druhá, ktorým sa dnes venujeme, bola z pohľadu mládežníckych mužstiev možno až prelomová v zápornom slova zmysle.
Pred sezónou 2009/2010 sa vtedy 37-ročný brankár Stanislav Hvozda rozhodol ukončiť svoju úspešnú futbalovú kariéru. Cieľom A-mužstva bolo pohybovať sa v strede tabuľky. Letná príprava však nezodpovedala náročnosti III. ligy. Väčšina hráčov bola počas leta poväčšine na brigádach a tak na tréningu ich bolo minimálne. Hneď úvod sezóny bol náročný, pretože v auguste sa odohralo až šesť majstrovských stretnutí. Na hosťovanie prišli niekoľkí hráči z Bardejova, z domácich radov dostávali príležitosť mladí Gergeľ, Puchír a Riško. Trénerovi P. Pirščovi boli k dispozícii aj Čakurda a Jadviš. Nelichotivá predsezónna situácia nakoniec mala za následok, že po 16-tich jesenných kolách bolo svidnícke áčko na zostupovej pozícii. Preto počas zimnej prestávky museli funkcionári vyhrnúť rukávy a urobiť všetko preto, aby Svidník aj po tejto sezóne pôsobil v najvyššej krajskej súťaži. Príprava na jarnú odvetu začala už 11. januára 2010, začiatkom februára mužstvo absolvovalo 5-dňové sústredenie v Starom Smokovci. Prípravné stretnutia sa hrali na ihriskách s umelým trávnatým povrchom, štyri z nich odohrali Svidníčania aj v susednom Poľsku. Najväčšou vzpruhou do odvety bol návrat S. Hvozdu do brány, hosťujúcich hráčov z jesene (brankár Čikoš-Pavličko, D. Javorský, R. Javorský, Kiseľ, Valkučák) nahradili iní hosťujúci hráči z Bardejova - M. Kočiš, M. Luščák, R. Koscelník a J. Kováč. Mužstvu vyšiel úvod do odvetnej časti ročníka 2009/10, keď zvládlo ťažký derby zápas so Stropkovom a najmä psychicky mu pomohlo víťazstvo rozdielom triedy v Sabinove. Nakoniec sa v III. lige Svidníčania zachránili, darilo sa aj mládežníkom. Starší dorastenci v III. lige skončili na 6. a mladší na 3. mieste. Starší žiaci skončili druhí, mladší obsadili šieste miesto v druhej lige.
Pred sezónou 2010/2011 sa Svidníčania chceli poučiť z nevydarenej jesene spred roka a prípravu začali 6. júla 2010. Hosťovanie skončilo Soušekovi, Luščákovi, Kováčovi, opätovné ukončenie kariéry oznámil S. Hvozda, za prácou do Čiech odišiel Š. Harvilko. Na hosťovanie zo Stropkova prišiel brankár J. Biroš, z dorastu bol preradený brankár T, Jurek, medzi áčkom a dorastom pendlovali Frančák, Rodák a Dudáš. M. Kočiš ohlásil trvalý prestup, na hosťovanie prišiel N. Sališ, vrátil sa P. Kočiš. V polovici jesene mužstvo posilnil skúsený J. Šafranko. Už dávno nemal Svidník po jesennej časti ročníka na konte toľko bodov ako teraz. Aj tentoraz počas zimnej prípravy absolvovalo mužstvo krátke sústredenie v Tatrách. Príprava na jarnú odvetu sa vydarila o čom svedčí štatistika z prípravných stretnutí – 8 výhier, po tri remízy a prehry, skóre 34:20. Šesť gólov zaznamenal Koša, päť Šafranko a štyri Horochonič. Do Stropkova sa vrátil Biroš, hosťovanie ukončili Peregrim, Luščák, z Bardejova tentoraz prišli Cenker a Kendra, z V. Tatier brankár Hajovský. Aj keď v závere súťaže pre zranenia chýbali Vyravec, Horochonič, Kendra, Koscelník mužstvo obsadilo konečné ôsme miesto. Žiaci FK Drustav po prvom mieste v kategórii starších mali možnosť postúpiť do I. ligy, žiaľ klub nedokázal splniť podmienku účasti v nej, a to postaviť štyri mužstvá vo vekových kategóriách U 12 až U 15. Svidnícky mladší dorast v sezóne nedohral tri zápasy pre pokles hráčov pod sedem a tak boli dorastenci preradení do IV. ligy. Druhý najlepší strelec III. ligy Východ Michal Vyravec sa stal členom Jedenástky VsFZ ročníka 2010/11.
-bar-

 

Deväťdesiat rokov futbalu vo Svidníku (12)


Okrem skúsených hráčov sa presadzovali aj mladší


V ďalšom príspevku pri príležitosti blížiaceho sa jubilea futbalu vo Svidníku sa venujeme ďalším dvom sezónam z novodobej histórie.
S prípravou na treťoligovú sezónu 2007/08 začali futbalisti FK Drustav 2. júla 2007. Z pôvodného kádra neodišiel nikto, na hosťovanie prišli Marián Medvedz a Ján Medvedz z Turian nad Ondavou, ktorí predchádzajúcu sezónu hrali IV. ligu za Breznicu. Prišiel aj František Husák zo Stropkova a z Anglicka sa vrátil Milan Koša. Úvod sezóny mužstvu vyšiel, keď napr. v 1. kole Východoslovenského pohára porazili doma presvedčivo Bardejov 6:2, v prvom kole III. ligy taktiež doma Nižnú Myšľu dokonca 8:1. V týchto dvoch zápasoch skóroval päťkrát Miroslav Bučko a vo Svidníku sa „rodila“ strelecká hviezda. Po pomerne úspešnej jeseni hosťovania skončili Husákovi a obidvom Medvedzovcom, no najväčšou stratou pre Svidník bol odchod Bučka do Českej republiky. Hráči absolvovali päťdňové sústredenie pri Vinnom jazere, kde okrem naberania kondície trénovali aj na umelej tráve v Michalovciach. V prípravnom stretnutí so starším dorastom Prešova vyskúšali aj troch futbalistov zo Srbska, ale tí výkonnostne nezaujali. Naopak presvedčili mladí chlapci z dorastu. Do mužstva pribudli P. Očipka z Vranova, J. Cenker a J. Soušek z Bardejova. Nakoniec mužstvo v tomto súťažnom ročníku obsadilo konečné siedme miesto, keď z 30-tich zápasov získalo 42 bodov a skóre 52:44. Prísľubom do budúcnosti bola skutočnosť, že žiaci Svidníka sa zúčastnili na niekoľkých turnajoch, kde si zmerali sily aj so zahraničnými súpermi a tak naberali skúsenosti.
S prípravou na treťoligový ročník 2008/09 začali Svidníčania 3. júla v domácich podmienkach. Z Bardejova na hosťovanie prišli Vasiliak, Bellák, Jusko, Adamišin a Hudák, vrátil sa Kaleja a aj Bučko z Čiec. No ten následne odišiel do Bardejova. A tak káder mužstva pred sezónou tvorili brankári Stanislav Hvozda a Štefan Harvilko, hráči v poli Jakub Soušek, Jozef Bellák, Branislav Hudák, Ladislav Harakaľ, Viktor Bochin, Ján Cenger, Martin Vasiliak, Ľubomír Horochonič, Ján Puchír, Radúz Kaleja, Michal Viravec, Peter Kočiš, Tomáš Jusko, Lukáš Adamišin, Marián Paňko, Marián Druga, Milan Koša, Marián Matvej, Adrián Čakurda, Dávid Jadviš, Tomáš Horochonič, Martin Palenčár, Pavol Mulík. Prezidentom klubu bol aj naďalej Ján Ducár, tajomníkom a trénerom áčka Pavel Piršč, ved. mužstva Vladimír Mihálik a lekárom Igor Leško. Svidníčania sa opäť stretli v derby zápasoch so Stropkovom, v pohárovom súboji u súpera zvíťazili 0:3 (góly Bellák 2, Vasiliak), no doma s ním o majstrovské body prehrali 0:2. Negatívom zimnej prípravy boli dlhodobejšie zranenia Harakaľa, Puchíra, Drugu, Paňka st. Na hosťovanie prišli Pivovarník a Vožný z Vranova, do prípravy sa opäť zapojil Koša. Z hráčov Bardejova v kádri zostali Fečanin a Soušek. Okrem skúsených opôr (Hvozda, Horochonič, Harakaľ, Vyravec, Koša) bola po skončení ročníka spokojnosť aj s výkonmi mladých Gergeľa, v jari sa strelecky presadzoval Jadviš, nesklamal ani Čakurda. V závere sezóny sa presadzoval aj Puchír. Mužstvo v sezóne 2008/09 nakoniec obsadilo konečné desiate miesto.
-bar-
 

 

 

Deväťdesiat rokov futbalu vo Svidníku (11)


Po roku návrat do tretej ligy


Prvú desiatku príspevkov o histórii futbalu sme zakončili. V najbližších vydaniach sa pokúsime priblížiť ostatných desať rokov futbalu vo Svidníku z vlastných informačných zdrojov.
V ročníku 2004/05 skončili futbalisti FK Drustav Svidník v III. lige na treťom mieste, no aj napriek tomu dostali možnosť postupu do vyššej súťaže. N. Myšľa ako víťaz nesplnila licenčné podmienky a béčko Ličartoviec postúpiť nemohlo. A keďže ani FK Drustav v tak krátkom časovom horizonte nebol schopný splniť licenčné podmienky vyššej súťaže ponuku postupu do II. ligy odmietol.
Prípravu na ďalšiu treťoligovú sezónu začali svidnícki futbalisti 5. júla 2005 pod vedením Pavla Piršča. Na prvom tréningu sa hlásilo iba osem hráčov, ostatní totiž mali pracovné povinnosti mimo mesta a jeho okolia. Prípravné stretnutia hrali iba počas víkendových dní a z dôvodu týchto skutočností odohrali pred sezónou iba tri. Najvýraznejšou zmenou v kádri bol odchod brankára S. Hvozdu na polročné hosťovanie do druholigových Lipian, tesne pred štartom sezóny bol do Ružomberka uvoľnený aj D. Jurč. Prípravu na jarnú odvetu sezóny začalo mužstvo 9. januára 2006. Po úvodných tréningoch v domácom prostredí absolvovali týždenné sústredenie v Tatranskej kotline. Z hosťovaní sa vrátili Hvozda, Jurč, Ragan, Matvej a Feciľák, káder posilnili Slicho a Surgent z Košíc, z Trebišova obranca Guza. Na hosťovanie do Trebišova odišiel M. Paňko ml. Ani tieto zmeny v kádri nepriniesli úspech v podobe záchrany. V poslednom kole sezóny Svidník zvíťazil na domácej pôde nad N. Myšľou 6:1, ale to stačilo iba na barážový s tým istým súperom. Ten sa odohral na ihrisku v N. Šebastovej a po predĺžení v ňom Svidníčania prehrali 1:2 po bezgólovom polčase. Zostava Svidníka: Vaňko – Pustý, Guza (Surgent), Druga, Vyravec, Harakaľ, Paňko st. (Matvej), Kaleja, Bučko, Koša, Markovič. Po 6. a 3. mieste v predchádzajúcich treťoligových sezónach tak Svidníčania zostúpili do IV. ligy.
Prípravu na štvrtoligový ročník 2006/07 začali Svidníčania 4. júla 2006. Hosťovanie sa skončilo M. Guzovi, M. Surgentovi, P. Slichovi a A. Markovičovi, do Ružomberka odišiel D. Jurč. Brankár S. Hvozda sa vrátil z Poľska, klub prejavil záujem o hráčov zo Stropkova J. Gazdu, M. Čepu, D. Vatraľa a T. Andrejka. Aj tieto zmeny v hráčskom kádri prispeli k tomu, že po jeseni boli futbalisti Svidníka na čele súťaže. A to aj napriek tomu, že po mesiaci mužstvo bezdôvodne opustili T. Andrejko a M. Čepa. V druhej časti jesene za prácou odišli aj M. Druga a M. Koša. Oporou mužstva bol najmä S. Hvozda. Prípravu na jarnú odvetu začal FK Drustav 15. januára 2007. Tentoraz zimné sústredenie v Starej Lesnej absolvovalo 18 hráčov, odohrali 12 prípravných stretnutí. Hosťovanie skončilo D. Vatraľovi, z brnianskej Moravskej Slávie prišiel P. Šlégr, z Michaloviec Ľ. Horochonič, zo Stropkova P. Kočiš, opätovne sa do tréningového procesu zapojil P. Miženko, z hosťovania v Breznici sa vrátil brankár P. Slivka a z dorastu sa do prípravy zapojili T. Horochonič a V. Riško. Po poslednom stretnutí ročníka vo festivalovej atmosfére víťazný pohár z rúk predsedu VsFZ J. Kriša prevzal kapitán mužstva Miroslav Bučko. Ten sa s 24 gólmi stal aj druhým najlepším strelcom súťaže. O opätovný návrat do III. ligy sa zaslúžili najmä títo hráči a funkcionári: V. Mihálik, J. Ducár, S. Hvozda, Ľ. Horochonič, M. Matvej, L. Harakaľ, Mir. Bučko, Mar. Bučko, M. Vyravec, P. Kočiš, M. Kurilec, P. Piršč, R. Kaleja, P. Miženko, T. Kurilec, V. Bochin, M. Pustý, J. Puchír, V. Riško, M. Paňko. Solídnymi umiestneniami v tejto sezóne zaujali aj mládežnícke mužstvá. Starší dorastenci skončili v III. lige na 8. mieste, ich mladší spoluhráči na 11. mieste. Starší žiaci v II. lige boli šiesty, mladší žiaci skončili na druhom mieste.

 

 


Deväťdesiat rokov futbalu vo Svidníku (10)


Oslavy 80. výročia s nezmazateľnou škvrnou


90. výročie futbalu vo Svidníku si priaznivci tohto športu pripomenú v sobotu 4. júla 2015. V dnešnom príspevku z histórie svidníckeho futbalu sa vrátime k oslavám 80. výročia svidníckeho futbalu, ktoré sa uskutočnili 9. júla 2005.
V tento deň FK Drustav Svidník zorganizoval popoludnie pre všetky futbalové generácie. Ako prvá sa pred peknou diváckou kulisou predstavila nastupujúca futbalová generácia – starší žiaci futbalového klubu. Zverenci trénerov A. Hrica a M. Vitka zvíťazili nad výberom Východoslovenského futbalového zväzu 3:1, keď ich góly zaznamenali Kuzma, Čakuirda a Horochonič.
Potom si kopačky obuli aj hráči, ktorí históriu futbalového Svidníka formovali v rokoch pred 80.výročím. Na trávnik vybehli brankári Juraj Buček, Jaroslav Matkobiš a Anton Dzupina, hráči v poli Michal Macko, Alexander Kozák, Ján Labun, Jozef Kováč, Alexander Hrico, Ladislav Mati, Ján Tiš, Alexander Tyč, Milan Koša, Jozef Bilas, Rudolf Bilas, Štefan Šteco, Michal Zozuľák, Ján Sičák, Viktor Tyč, Ján Haľko, Peter Želizňák, Ján Matvej, Andrej Dudáš, Jozef Slivka. Súperom im boli internacionáli Tatrana Prešov, v drese ktorých nastúpili aj také futbalové osobnosti ako Milan Laca, Rudolf Pavlovič, Štefan Varga, Štefan Páll, Jozef Talášek, Vladimír Gombár, Peter Kosiar, Marián Prusák, Alojz Špak, Anton Filarský. Po bezgólovom polčase otvoril skóre P. Želizňák, no hostia otočili vďaka Brehovému a presnému voleju Špaka v priebehu niekoľkých minút na 1:2. Vyrovnanie potom zariadil J. Bilas a o víťazstve Svidníka rozhodol minútu pred koncom strelou z 30 m pod brvno Tiš. Stretnutie s prehľadom viedla nádejná rozhodkyňa z nášho regiónu Miroslava Miňová.
Vyvrcholením osláv 80. výročia organizovaného futbalu vo Svidníku mal byť zápas medzi A-mužstvom FK Drustav Svidník a poľským treťoligistom Kolejcz Strusze. Bodka za oslavami sa však veľmi nevydarila, pretože rozhodca Pavol Fedeš zápas v 70. min. za stavu 0:2 po hromadnej strkanici predčasne ukončil.
Pred hlavným stretnutím vystúpili s príhovormi prezident FK Drustav Ján Ducár a primátor mesta Michal Bartko, ktorí pri príležitosti 80 rokov svidníckeho futbalu odovzdali 115 bývalým hráčom i funkcionárom Svidníka Ďakovné listy.
29. septembra 2005 za prítomnosti predsedu Východoslovenského futbalového zväzu a podpredsedu Slovenského futbalového zväzu Bohdana Benedika, rozhodcu FIFA Ľuboša Micheľa, primátora mesta Svidník Michala Bartka a predsedu Ondavského oblastného futbalového zväzu vo Svidníku Ondreja Brendzu pokrstil miniihrisko v areáli ZŠ Komenského slávnostným výkopom majster Európy z roku 1976 Jozef Móder. Jeho povrch tvorí umelý trávnik vyplnený kremičitým pieskom. Na finančnom krytí tohto projektu sa 20-timi percentami podieľali UEFA, SFZ, Ministerstvo školstva SR, miestna samospráva a sponzori. Vo Svidníku pomocnú ruku pri výstavbe podali Bardejovské pozemné stavby, a.s., Bardejov, GAS Ing. Michal Gondek, LK Rotex Juraj Leško, Bytservis Svidník Peter Pilip, Službyt, s.r.o. a Stavbet Pavol Orenič.

 

Deväťdesiat rokov futbalu vo Svidníku (9)

Kuba, pražská Dukla a Sýria

Oslavy 90. výročia futbalu vo Svidníku sú plánované na 4. júla 2015.
V ďalšom pokračovaní prinášame niektoré fragmenty z podľa nás troch najvýznamnejších medzinárodných stretnutí svidníckeho futbalu v jeho doterajšej histórii.
15. mája 1965 futbaloví fanúšikovia zo Svidníka i okolia s napätím očakávali nie každodenné futbalové zápolenie. Na štadióne Odevy totiž privítali juniorských futbalových reprezentantov Kuby. Zápas bol obojstranne veľmi slušný a domáci futbalisti svojim výkonom prekvapili početnú divácku kulisu a už v 50. min. vyhrávali trojgólovým rozdielom. Aj hostia hrali pohľadný futbal založený na krátkych prihrávkach, avšak ich zakončenie bolo veľmi slabé. Nakoniec sa však dočkali remízového výsledku, keď Svidníčania inkasovali po hrubých školáckych chybách brankára. Nakoniec sa súboj skončil remízou 3:3, rozhodoval ho ligový rozhodca Gejza Princ z Košíc. Góly za domácich strelili Didik, Paňko a Šoltýs. Svidníčania nastúpili v zostave: Lacek (Stupák) – Tkáč, Potoma, Štefanco – Kostík, Šmajda, Havriš (Šoltýs), Paňko, Bugeľ (Prusák), Štelmák, Didik.
Futbalovým sviatkom pod Duklou bol aj 11. máj 1984. Do Svidníka zavítal vtedy 11-násobný majster ligy a päťnásobný víťaz Československého pohára Dukla Praha. Trénermi mužstva boli Ladislav Novák a Ján Brumovský, do Svidníka zavítal aj vtedajší predseda Výboru futbalového zväzu Ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy Rudolf Kocek. Armádny celok nastúpil v zostave: Skála – Staš, Fitzel, Fiala, Rada, Pelc, Vízek, Pavlík, Daněk, Kříž, Bartl, striedali Stromšík – Bažant, Korejčík, Váňa a Štambacher. Futbalisti OZKN vtedy účinkovali v II. slovenskej národnej lige a nastúpili v zostave: Matkobiš – Gajdoš, Kosť, Friga, Fabuľa, Hrico, Tiš, Paňko, Demčo, Jakubko, striedali Pavlík – Kosiar, Oleár, Palenčár a Michalič. Hostia sa ujali vedenia, ale po úniku Jakubka a centri Kosťa vyrovnal umiestnenou hlavičkou Paňko. V druhom polčase sa predsa len ukázali prednosti prvoligových vojakov a pred troma tisíckami divákov nakoniec zvíťazili presvedčivo 6:1 (1:1). Ich góly zaznamenali Daněk 2, Kříž, Korejčík, Bartl, Váňa. V deň zápasu predpoludním si pražskí vojaci prezreli areál Dukelského priesmyku a k pamätníkom na Dukle i vo Svidníku položili kyticu kvetov.
Najmenej informácii sa nám podarilo získať o ďalšom medzinárodnom stretnutí, v ktorom sa svidnícki futbalisti stretli so Sýriou. 28-členný reprezentačný výber Sýrie sa na pozvanie VTJ Minerál Dubová v máji 1997 v našom regióne pripravoval na kvalifikačné stretnutia o postup na Majstrovstvá sveta 1998. Počas nej odohral aj stretnutia so Stropkovom (2:2), Dubovou a Humenným. Vtedajší MFK Dukla Svidník podľahol reprezentantom Sýrie 2:4, keď za domácich skóroval M. Koša za pomoci sýrskeho obrancu aj Jančevski po perfektnej st

2008 © Mesto SVIDNÍKrealizácia © GRAND STUDIO, s.r.o.