 |
JUDr. Jozef Papulaj (7.12.1917, Cigla – 4.8. 1977, Toronto)
|
Jozef Papulaj, JUDr., navštevoval od roku 1923 Národnú školu vo Svidníku, pokračoval v štúdiu na Štátnom reálnom gymnáziu v Prešove. Štúdium ukončil externe na Reálnom gymnáziu v Svaljave v roku 1939.
Z vojenskej základnej služby v Levoči zbehol na Podkarpatskú Rus, okupovanú hortyovským Maďarskom. Za účasť v ilegálnom študentskom hnutí a protifašistickú činnosť bol zatknutý a v rokoch 1939-1940 väznený v Budapešti. V roku 1943 sa zapojil do partizánskej činnosti v skupine Miško, ktorá operovala v oblasti Chustu. Vstúpil do 1. československého armádneho zboru. Pracoval na Veliteľstve pre oslobodené územie ČSR v Chuste, ako prekladateľ delegácie čs. zahraničnej vlády až do príchodu vlády na oslobodené územie do Košíc (1945).
Po oslobodení republiky pracoval na Ministerstve vnútra, neskôr na Ministerstve financií v Prahe. Z rodinných dôvodov sa vrátil do rodného kraja. V rokoch 1951–1953 pôsobil ako učiteľ v Strednej ruskej škole vo Svidníku, v období 1953–1955 ako riaditeľ Ukrajinského národného divadla v Prešove. Od roku 1956 bol preradený na Ministerstvo školstva a kultúry do Prahy, kde pôsobil 10 rokov. Počas nich diaľkovo vyštudoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity. V rokoch 1966-1970 pôsobil ako riaditeľ Československého kultúrneho strediska v Budapešti, potom na Ministerstve kultúry v Prahe a v rokoch 1971-1974 ako riaditeľ Československého kultúrneho strediska v Bagdade. Až do dôchodku (1977) pôsobil v Prahe, potom pôsobil v agentúre OSN vo Viedni. Tu sa rozhodol pre návrat k duchovným koreňom, vyštudoval na gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte a bol vysvätený za kňaza. Po niekoľkých rokoch pôsobenia vo Viedni odišiel do Kanady, kde pôsobil medzi krajanmi. Zomrel v Toronte vo veku nedožitých 80 rokov. Pochovaný je na cintoríne v Nižnom Svidníku.
