Prírodné pomeryÚzemie regiónu sa nachádza na rozhraní západokarpatskej, východokarpatskej a panónskej oblasti. Príroda regiónu Horného Šariša je pestrá a mnohotvárna. Územie patrí do oblasti Nízkych Beskýd.
Klimatické pomery
Celá oblasť leží v miernom pásme, v klimatických oblastiach mierne teplej, teplej a chladnej s priemernou ročnou teplotou vzduchu 6 - 8° C. Priemerné ročné úhrny zrážok sa pohybujú v rozmedzí 700 - 800 mm. Ročný počet dní so snehovou pokrývkou je 80 - 100 dní. Maximálna snehová pokrývka v severnej časti je 80 cm. Na ostatnom území 40 cm.
Vodné toky
Územie širokého okolia Svidníka odvodňuje rieka Ondava, ktorá pramení v Ondavskej vrchovine pri obci Ondavka. Jej významnými prítokmi sú Ladomírka, Chotčianka, Vojtovec a Brusnička. Najmenšie odtoky sú v zimných mesiacoch a maximálne v apríli až v máji. Na rieke Ondava sa nachádza vodná nádrž Veľká Domaša.
Minerálne prameneÚzemie regiónu sa môže pochváliť bohatstvom minerálnych prameňov. Celkom je na území okresov Bardejov, Svidník a Stropkov evidovaných 89 prameňov. Najznámejšie minerálne pramene sa nachádzajú v Bardejovských Kúpeľoch. Šesť z ôsmich prameňov vyviera v centrálnej parkovej časti kúpeľov. Voda prameňov „Hlavný“, „Lekársky“, „Herkules“, „Alžbeta“, „Klára“, „Napoleon“, „Anna“ a „Alexander“ má rozdielnosť v chemickom zložení, čo umožňuje ich všestranné využitie s rozličným pôsobením.
Kúpele sa v minulosti nachádzali aj v obci Cigeľka. V obci je prameň so slanou jodobrómovou minerálnou vodou, ktorá sa plní do fliaš.
Sústava minerálnych prameňov sa nachádza aj v obci Šarišský Štiavnik. Najvýznamnejší je Šťava s výdatnosťou 25 l/s nachádzajúci sa v areáli objektu bývalej detskej ozdravovne. Známe a navštevované minerálne pramene sú aj v Radome, Dubovej, Gribove, Havranci, Chotči.
Fauna a flóra regiónuÚzemie regiónu Horného Šariša leží na rozhraní východných a západných Karpát, obsahuje prvky západokarpatskej a aj východokarpatskej fauny. Kým kultúrna step podlieha podstatnejším antropickým vplyvom vyvolávajúcim zmeny biotopov a ich zoocenóz, zatiaľ horská oblasť ostáva málo narušená o čom svedčia zachované živočíšne spoločenstvá.
Druhové spektrum je ovplyvnené zasahovaním CHKO Východné Karpaty, pričom sa tu vyskytujú karpatské endenity. V regióne bol zaznamenaný výskyt bezstavovcov a stavovcov. Druhy bezstavovcov patria k paleoarktickým, európskym, tropickým, mediteránnym, karpatským, orientálnym, euroázijským, holoarktickým a eurosibírskym druhom (napr. jasoň chochlačkový, fúzač alpský, modráčik čiernoškvrnný, bystruška hladká, vážka pásavá). Zo stavovcov sú v regióne zastúpené druhy z tried, z ktorých väčšina patrí k palearktickým druhom, ale je tu zastúpený aj karpatský endenit - mlok karpatský.
Najväčšiu triedu, početnosť a druhovú vzhľadom na pestrosť, tvoria vtáky. Druhové spektrum je podmienené prítomnosťou vodnej nádrže Domaša, ktorá tvorí významnú oddychovú plochu pri jarných a jesenných migráciách vtáčích druhov a dôležitý biotop pre hniezdenie vodného a vo vode žijúceho vtáctva.
Osobitný zoznam tvoria vzácne, bioindikačné a inak pozoruhodné druhy živočíchov, ktoré predstavujú väčšinou prvonálezy pre faunu Slovenska, tyrfofilné a ripikolné druhy viažuce sa na istý typ biotopu (rašeliniská, štrkopieskové brehy) a v regióne je zaznamenaný aj výskyt karpatských endemitov. Celé územie Horného Šariša je poznačené výrazne flóristickou uniformitou, objavujú sa v ňom aj teplomilné a východokarpatské druhy.
Podstatná časť regiónu bola v minulosti pokrytá takmer súvislými lesmi, ktoré boli z väčšej časti vyklčované a premenené na ornú pôdu, lúky, pasienky a sady. Najviac boli postihnuté lužné lesy, dubohrabové a bukové lesy. Zvyšky lužných lesov sa zachovali ako brehové porasty okolo vodných tokov.
Charakteristickým druhom povodia Ondavy je Veronika nitková, ktorá sa masovo rozšírila na vlhkejšie stanovištia alúvií, do dedinských záhrad, trávnikov a priekop. Z ďalších druhov je to ďatelina otvorená, kosatec žltý, žltuška lesklá. Pre severnejšiu časť je významný výskyt iskerníka štetinkatého, štiavu hustého, roripovníka východného.
Vo väčšej miere sú na území zastúpené sekundárne brezovo-borovicové lesíky, bukové a dubové lesy, jedľovo-smrekové lesy a ružovo-trnkové kroviny.
Severná časť regiónu pozdĺž štátnej hranice susedí s chránenými časťami prírody v Poľskej republike (Magurský park Narodowy a Jasielsky park Krajobrazowy). V rámci regiónu sa nachádzajú tieto chránené územia: (PR - prírodná rezervácia, NPR - národná prírodná rezervácia, CHA - chránený areál).
