V súčasnosti je mesto Svidník s takmer 12 000 obyvateľmi prirodzeným administratívnym, hospodárskym, kultúrnym, rekreačným a športovým centrom regiónu. Cez Svidník vedie aj významná medzinárodná cesta, smerujúca cez Vyšný Komárnik - Barwinek najväčší priechod zo Slovenskej republiky do Poľskej republiky. Na okraji Svidníka je vybudované letisko. Najväčšími podnikmi sú SVIK s.r.o. a Potravinárske strojárne a.s.. V ostatnom čase sa rozvíja súkromné podnikanie, najmä v spracovateľskom priemysle, v obchode, službách a poľnohospodárstve.
Kým v minulosti starostlivosť o zdravie obyvateľstva zabezpečovali jeden - dvaja lekári, v súčasnosti je vo Svidníku moderná nemocnica s poliklinikou, uvedená do prevádzky v roku 1981.
V meste sú štyri štátne základné školy, Špeciálna základná škola internátna, Cirkevná základná škola sv. Juraja, Základná umelecká škola a sedem stredných škôl - Gymnázium duklianskych hrdinov, Stredná priemyselná škola odevná, Spojená škola - obchodná akadémia, Spojená škola - hotelová akadémia, Gymnázium bl. Matky Terezy a Stredná zdravotnícka škola cirkevná Milosrdného samaritána ako aj Stredná odborná škola odevná arm. gen. L. Svobodu a Stredná odborná škola technická. Základné a stredné školy sú aj v meste Giraltovce a obciach regiónu.
Popri dvoch múzeách (SNM - Múzeum ukrajinskej kultúry a Vojenské múzeum) vo Svidníku sídli aj Štátny okresný archív s cennými fondmi a dokumentmi z obdobia 1918-1990. Podduklianska knižnica vo Svidníku, ako prvá na Slovensku, realizuje holandsko-slovenský projekt bibliobusovej formy vypožičiavania knižných jednotiek.
Turisticky atraktívne v letnom období sú najmä celoštátne Slávnosti kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska, ktoré sa konajú v miestnom amfiteátri už od roku 1956.
Mesto a okolité obce sa síce nevyznačujú honosnými a umelecky bohatými svetskými stavbami, o to viac však sakrálnymi, murovanými a najmä drevenými, v ktorých sa naplno prejavil génius miestneho ľudového staviteľstva. Jedenásť drevených chrámov východného obradu v regióne, najviac na východnom Slovensko, je v kategórii národných kultúrnych pamiatok.
Niektoré murované gréckokatolícke chrámy a rímskokatolícke kostoly, resp. roľnícke stavby drevenej ľudovej architektúry boli vyhlásené za kultúrne pamiatky. Medzi národné kultúrne pamiatky patria aj Pamätník Československej armády na Dukle s areálom a Pamätník Sovietskej armády vo Svidníku s cintorínmi. V Hunkovciach je cintorín padlých nemeckých vojakov v druhej svetovej vojne.
Nad areálom amfiteátra vo Svidníku je národopisná expozícia v prírode SNM-ŠMUK – skanzen. Medzi kultúrne pamiatky patrí tiež kaštieľ z roku 1795 a budova bývalého okresného súdu, kde v súčasnosti sídli Podduklianske osvetové stredisko. Je to účelová stavba z prelomu 19. a 20. storočia s prevahou neoklasicistických prvkov. Z 19. storočia pochádza aj pôvodná budova stálej expozície Múzea ukrajinskej kultúry v centre mesta.
Dominantou centra Svidníka je Socha armádneho generála Ludvíka Svobodu, jediná v strednej Európe. Architektonickými dominantami sú obidva gréckokatolícke chrámy, obnovené v rokoch 1993-1996, pravoslávny chrám sv. Trojice, vybudovaný od augusta 1993 do augusta 1994 a rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho, vysvätený v júli 1996.
V súčasnosti neustále prebiehajú práce na rekonštrukcii a zveľaďovaní mesta. K premosteniu sídlisk Dukla a Utra došlo v roku 2003. Dokončila sa časť budovy nového kultúrneho domu, v ktorej sídlia pobočky Úradu PSVaR a Slovenskej sporiteľne a.s.
Priaznivcov športu potešia vo Svidníku tenisové kurty a letné kúpalisko.
Neveľký región Svidníka dal svetu významné osobnosti. Spomedzi nich sa vyníma akademik SAV Dionýz Ilkovič, rodák zo Šarišského Štiavnika, fyzik a spoluobjaviteľ polarografie, akademický sochár František Gibala, rodák z Krajnej Poľany a pravoslávny arcibiskup Laur - Vasiľ Škurla, rodák z Ladomirovej, pôsobiaci v USA. Komunistický politik Vasiľ Biľak sa narodil v Krajnej Bystrej. Vo Svidníku pôsobil aj národný umelec, maliar Dezider Milly. Jeho obrazy sú v rovnomennej galérii.
Okolie Svidníka poskytuje možnosti spoznávania ľudových zvykov a obyčajov, maľovania veľkonočných vajíčok, aj pešej turistiky po značkových chodníkoch, stanovania, cykloturistiky, autoturistiky, kúpania sa a v zime lyžovania a sánkovania. Okolité lesy sú bohaté na lesné plody.